Chcela som logo, ktoré by ma vystihovalo, zaujalo a bolo trendy. Tak som rozmýšľala a kreslila a vymýšľala, ale čím viac som nad ním sedela, tým viac som sa cyklila a strácala. Viete aké to je, keď niečo robíte druhým, presne viete ako to má vyzerať, ale ak je niečo pre vás, tak človek stráca nadhľad a začína pochybovať. Jedine, čo som vedela a chcela bolo, že v názve bude DORA. 

Raz v noci, keď dobrá víla Elmíra dala vianočnú výzdobu a adventné kalendáre a skončila o tretej v noci, som bola ako naspídovaná veverička,ktorá nemohla zaspať, tak som sadla za počítač a skúšala, hľadala písma a tlačila logo. O štvrtej, keď som bola v slepej uličke, som si šla ľahnúť, pretože o pol šiestej som musela vstávať. Papiere som nechala vytlačené pri tlačiarni a zabudla na ne.O pár dní, si deti chceli kresliť, tak som ich poslala pre papier, nech si vezmu z pracovne a ja som varila. Ako si tak kreslia, pozerám, že nekreslia po čistých papierok, ale po tých, kde som mala logo, Oliver do písmenok dokresľoval obrázky a v jednom bolo z písmena O nakreslený vtáčik. A vtedy som vedela, že toto bude moje logo. Dora ako dcéra Dorotka-milá, bláznivá, tvrdohlavá, ktorá má svoj svet a ide si za svojím šťastím, ale tak priateľsky a milo. A vtáčik, ktorého nakreslil Oliver, symbolizuje jeho vytrvalosť, kreativitu a rozumnosť.

Som mamou dvoch úžasných detí. A chcela by som im byť čo najviac nápomocná a byť im nablízku, keď ma potrebujú. A kvôli nim sme sa po 13-tich rokoch, strávených v Bratislave odsťahovali 500km pánu Bohu za chrbát, aby sme boli ako rodina čo najviac spolu. A keď som sa vrátila k svojim koreňom, povedala som si, že preberiem rodinné remeslo a začala som sa učiť pracovať s kožou. A tak tvorím :-)